{"id":759,"date":"2024-07-25T04:05:00","date_gmt":"2024-07-24T20:05:00","guid":{"rendered":"https:\/\/artehistoria.net\/?p=759"},"modified":"2024-07-25T04:05:02","modified_gmt":"2024-07-24T20:05:02","slug":"the-chemical-formula-for-alumina","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/artehistoria.net\/sk\/chemicky-vzorec-oxidu-hliniteho\/","title":{"rendered":"Chemick\u00fd vzorec oxidu hlinit\u00e9ho"},"content":{"rendered":"<p>Oxid hlinit\u00fd (oxid hlinit\u00fd) je anorganick\u00e1 chemick\u00e1 zl\u00fa\u010denina zlo\u017een\u00e1 z hlin\u00edka a kysl\u00edka, ktor\u00e1 sa v pr\u00edrode vyskytuje ako korund alebo bauxitov\u00e9 miner\u00e1ly.<\/p>\n<p>\u010cist\u00fd oxid hlinit\u00fd je jedn\u00fdm z viacer\u00fdch oxidov hlin\u00edka a naj\u010dastej\u0161ie sa vyskytuje. Vyr\u00e1ba sa vyl\u00fahovan\u00edm z bauxitov\u00fdch ban\u00ed alebo roztokmi s obsahom hydroxidu hlinit\u00e9ho.<\/p>\n<h2>Chemick\u00fd vzorec<\/h2>\n<p>Al2O3 je chemick\u00fd vzorec oxidu hlinit\u00e9ho. Dva at\u00f3my hlin\u00edka sa sp\u00e1jaj\u00fa s dvoma at\u00f3mami kysl\u00edka a vytv\u00e1raj\u00fa t\u00fato zl\u00fa\u010deninu, ktor\u00e1 sa be\u017ene vyskytuje ako korund alebo oxid hlinit\u00fd v kry\u0161t\u00e1lovej forme. Hlin\u00edk je anorganick\u00e9 chemick\u00e9 \u010dinidlo s mnoh\u00fdmi priemyseln\u00fdmi a komer\u010dn\u00fdmi pou\u017eitiami, ktor\u00e9 sa \u013eahko rozp\u00fa\u0161\u0165a v kyselin\u00e1ch aj z\u00e1sad\u00e1ch a jav\u00ed sa ako biela pevn\u00e1 l\u00e1tka s vynikaj\u00facimi tepelne vodiv\u00fdmi vlastnos\u0165ami, v\u010faka ktor\u00fdm je u\u017eito\u010dn\u00fd v mnoh\u00fdch r\u00f4znych oblastiach priemyslu. Hlin\u00edk sl\u00fa\u017ei na potreby elektrickej izol\u00e1cie a z\u00e1rove\u0148 je vynikaj\u00facim materi\u00e1lom s v\u00fdbornou tepelnou vodivos\u0165ou, ktor\u00fd sa vo ve\u013ekej miere pou\u017e\u00edva v keramick\u00fdch materi\u00e1loch, ako aj ako samotn\u00fd elektrick\u00fd izolant! Je k\u013e\u00fa\u010dovou zlo\u017ekou keramick\u00fdch materi\u00e1lov a m\u00e1 r\u00f4zne vlastnosti, v\u010faka ktor\u00fdm sa pou\u017e\u00edva v r\u00f4znych odvetviach priemyslu - oxid hlinit\u00fd je tak anorganick\u00fdm chemick\u00fdm \u010dinidlom s mnoh\u00fdmi sp\u00f4sobmi pou\u017eitia v r\u00f4znych odvetviach priemyslu!<\/p>\n<p>Hlin\u00edk sa m\u00f4\u017ee extrahova\u0165 z bauxitu pomocou Bayerovho procesu a rafinova\u0165 na v\u00fdrobu vysoko \u010dist\u00e9ho materi\u00e1lu pou\u017e\u00edvan\u00e9ho v elektronike a pokro\u010dil\u00fdch materi\u00e1loch. Na tento materi\u00e1l sa spoliehaj\u00fa aj \u017eiaruvzdorn\u00e9 materi\u00e1ly, ktor\u00fdmi sa vykladaj\u00fa vysokoteplotn\u00e9 zariadenia, ako s\u00fa pece, a v\u010faka svojej tvrdosti je d\u00f4le\u017eit\u00fdm brusivom pou\u017e\u00edvan\u00fdm na v\u00fdrobu v\u00fdrobkov, ako s\u00fa br\u00fasne papiere, br\u00fasne kot\u00fa\u010de a rezn\u00e9 n\u00e1stroje.<\/p>\n<p>Medzi \u010fal\u0161ie formy oxidu hlinit\u00e9ho patria aktivovan\u00fd a gama oxid hlinit\u00fd, oba dehydrovan\u00e9 na odstr\u00e1nenie vody, s hexagon\u00e1lnymi kry\u0161t\u00e1lmi. Pri zahrievan\u00ed po\u010das kalcin\u00e1cie sa tieto formy menia na r\u00f4zne polymorfn\u00e9 formy; ich jedine\u010dn\u00e9 kry\u0161t\u00e1lov\u00e9 \u0161trukt\u00fary ur\u010duj\u00fa, \u010di funguj\u00fa alebo nie.<\/p>\n<p>Oxid hlinit\u00fd sa pou\u017e\u00edva v mnoh\u00fdch oblastiach, od abraz\u00edv, filtrov a katalyz\u00e1torov v niektor\u00fdch procesoch a\u017e po \u017eiaruvzdorn\u00e9 materi\u00e1ly, izolanty a pr\u00edsady v keramike. Okrem toho sa do \u00edlov \u010dasto prid\u00e1va na zlep\u0161enie pevnosti a priepustnosti ako pr\u00edsada, zatia\u013e \u010do mie\u0161an\u00edm s \u010dasticami zirk\u00f3nu alebo metli\u010dkami karbidu krem\u00edka sa zlep\u0161uje jeho h\u00fa\u017eevnatos\u0165.<\/p>\n<p>Oxid hlinit\u00fd sa nach\u00e1dza v mnoh\u00fdch spotrebite\u013esk\u00fdch v\u00fdrobkoch, od zubnej pasty a zubn\u00e9ho cementu a\u017e po potraviny, ako abraz\u00edvum alebo disperzn\u00e9 \u010dinidlo, a vyu\u017e\u00edva sa aj pri lek\u00e1rskych postupoch, ako je hemodial\u00fdza. Rovnako ako v pr\u00edpade ak\u00e9hoko\u013evek jemn\u00e9ho prachu alebo pr\u00e1\u0161kovej formy tejto l\u00e1tky predstavuje jej vdychovanie potenci\u00e1lne po\u0161kodenie d\u00fdchac\u00edch ciest.<\/p>\n<h2>Fyzik\u00e1lne vlastnosti<\/h2>\n<p>Oxid hlinit\u00fd (CaO3) je tvrd\u00fd, inertn\u00fd materi\u00e1l s vynikaj\u00facimi fyzik\u00e1lnymi vlastnos\u0165ami. Patr\u00ed medzi ne jeho pevnos\u0165 v tlaku, deform\u00e1cii a \u0165ahu pri tlaku a hmotnosti. Oxid hlinit\u00fd sa m\u00f4\u017ee pochv\u00e1li\u0165 ve\u013emi vysokou pevnos\u0165ou v tlaku, pri\u010dom m\u00e1 st\u00e1le n\u00edzku teplotu topenia, \u010do umo\u017e\u0148uje jeho tvarovanie do r\u00f4znych tvarov na r\u00f4zne \u00fa\u010dely. Okrem toho oxid hlinit\u00fd nevedie elektrick\u00fd pr\u00fad a m\u00f4\u017ee sa pochv\u00e1li\u0165 vynikaj\u00facimi vlastnos\u0165ami tepelnej odolnosti, v\u010faka \u010domu je ide\u00e1lny na izol\u00e1ciu pec\u00ed alebo na povrchov\u00fa \u00fapravu zapa\u013eovac\u00edch svie\u010dok.<\/p>\n<p>Oxid hlinit\u00fd sa v pr\u00edrode vyskytuje bu\u010f ako korund, alebo ako bauxit a na \u010fal\u0161ie zu\u0161\u013each\u0165ovanie sa z\u00edskava Bayerov\u00fdm procesom, pri ktorom sa z neho z\u00edskavaj\u00fa miner\u00e1ly hydroxidu hlinit\u00e9ho gibbsit, diaspor, boehmit a tit\u00e1n. Bauxit sl\u00fa\u017ei ako hlavn\u00fd zdroj \u010dist\u00e9ho oxidu hlinit\u00e9ho, ktor\u00fd sa priemyselne pou\u017e\u00edva ako br\u00fasivo pre br\u00fasny papier, ako aj ako elektrick\u00fd izol\u00e1tor, materi\u00e1l na podporu katalyz\u00e1torov v \u017eiaruvzdorn\u00fdch materi\u00e1loch, keramike, katalyz\u00e1toroch, farb\u00e1ch a pigmentoch, zatia\u013e \u010do korundov\u00e9 zaf\u00edry a rub\u00edny \u010dasto obsahuj\u00fa \u017eelezo a tit\u00e1n, ktor\u00e9 im dod\u00e1vaj\u00fa jedine\u010dn\u00e9 odtiene v\u010faka stopov\u00e9mu mno\u017estvu pr\u00edtomn\u00e9mu v ich zlo\u017een\u00ed.<\/p>\n<p>Oxid hlinit\u00fd vo f\u00e1ze alfa, ktor\u00fd sa vyzna\u010duje silnou i\u00f3novou v\u00e4zbou medzi at\u00f3mami svojich zlo\u017eiek, m\u00e1 nepravideln\u00fa trigon\u00e1lnu Bravaisovu mrie\u017ekov\u00fa \u0161trukt\u00faru, pri\u010dom ka\u017ed\u00fd at\u00f3m hlin\u00edka vyp\u013a\u0148a dve tretiny oktaedrickej medzery a jednu tretinu vyp\u013a\u0148aj\u00fa i\u00f3ny kysl\u00edka - t\u00e1to forma je najstabilnej\u0161ia. Existuj\u00fa aj in\u00e9 kry\u0161t\u00e1lov\u00e9 formy, ale v\u0161etky sa pri zv\u00fd\u0161en\u00fdch teplot\u00e1ch vracaj\u00fa sp\u00e4\u0165 do alfa f\u00e1zy a st\u00e1vaj\u00fa sa stabilnou korundovou keramikou, ktor\u00e1 m\u00e1 vynikaj\u00face mechanick\u00e9 vlastnosti s hustotou a\u017e do \u00farovne \u010distoty 90%.<\/p>\n<p>Hlin\u00edkov\u00e1 keramika je vysoko odoln\u00e1 vo\u010di kor\u00f3zii sp\u00f4sobenej vodou, kyselinami a z\u00e1sadami, ako aj vysoko odoln\u00e1 vo\u010di oderu v\u00e4\u010d\u0161iny chemik\u00e1li\u00ed a rozp\u00fa\u0161\u0165adiel. Ich lomivos\u0165 prevy\u0161uje v\u00e4\u010d\u0161inu oxidovej keramiky; v skuto\u010dnosti sa m\u00f4\u017eu pochv\u00e1li\u0165 najvy\u0161\u0161ou pevnos\u0165ou spomedzi v\u0161etk\u00fdch, tuhos\u0165ou, najlep\u0161\u00edmi dielektrick\u00fdmi vlastnos\u0165ami, neovplyvnite\u013enos\u0165ou s\u00edrnou atmosf\u00e9rou, ako aj tepeln\u00fdmi \u0161okmi.<\/p>\n<h2>Pou\u017e\u00edva<\/h2>\n<p>Oxid hlinit\u00fd (Al2O3) je modern\u00fd \u017eiaruvzdorn\u00fd materi\u00e1l patriaci do skupiny oxidov technickej keramiky. M\u00e1 siln\u00e9 mechanick\u00e9, tepeln\u00e9, elektrick\u00e9 a chemick\u00e9 vlastnosti, ako aj vysok\u00fa odolnos\u0165 a extr\u00e9mne vysok\u00fd bod topenia. Korundov\u00e1 kry\u0161talick\u00e1 forma oxidu hlinit\u00e9ho tvor\u00ed z\u00e1klad drahokamov, ako s\u00fa rub\u00edny, zaf\u00edry a smaragdy, ktor\u00fdch farby poch\u00e1dzaj\u00fa z prvkov ako chr\u00f3m alebo \u017eelezo v jeho miner\u00e1lnom zlo\u017een\u00ed; oxid hlinit\u00fd sl\u00fa\u017ei aj ako vynikaj\u00faci le\u0161tiaci materi\u00e1l v\u010faka svojmu stup\u0148u tvrdosti 8.<\/p>\n<p>Navrhnut\u00e1 keramika vyroben\u00e1 z viazan\u00e9ho oxidu hlinit\u00e9ho sa \u010dasto pou\u017e\u00edva v n\u00e1ro\u010dn\u00fdch aplik\u00e1ci\u00e1ch, ktor\u00e9 si v porovnan\u00ed so \u0161tandardnou keramikou vy\u017eaduj\u00fa vynikaj\u00facu odolnos\u0165 proti opotrebovaniu, vy\u0161\u0161iu teplotn\u00fa stabilitu a tepeln\u00fa vodivos\u0165. Okrem toho umel\u00e1 keramika poskytuje v\u00e4\u010d\u0161iu odolnos\u0165 proti chemik\u00e1li\u00e1m a oderu ako pr\u00edrodn\u00e9 miner\u00e1ly, ako s\u00fa \u017eivec a oxid kremi\u010dit\u00fd, a poskytuje v\u00e4\u010d\u0161iu odolnos\u0165 proti chemik\u00e1li\u00e1m a oderu ako ich pr\u00edrodn\u00e9 n\u00e1protivky.<\/p>\n<p>Bauxit, ktor\u00fd obsahuje 30-55% Al2O3, je hlavn\u00fdm zdrojom oxidu hlinit\u00e9ho. \u0164a\u017e\u00ed sa zo zeme a sprac\u00fava sa Bayerov\u00fdm procesom - rozp\u00fa\u0161\u0165an\u00edm v kaustickej s\u00f3de pred filtrovan\u00edm na odstr\u00e1nenie ne\u010dist\u00f4t - \u010d\u00edm vznik\u00e1 hydr\u00e1t oxidu hlinit\u00e9ho, ktor\u00fd sa m\u00f4\u017ee \u010falej sprac\u00fava\u0165 na bezvod\u00fd oxid hlinit\u00fd.<\/p>\n<p>Bezvod\u00fd oxid hlinit\u00fd mo\u017eno rozomlie\u0165 na hrub\u00e9 aj jemn\u00e9 \u010dastice na pou\u017eitie v \u017eiaruvzdorn\u00fdch materi\u00e1loch, kde jemn\u00e9 \u010dastice vyp\u013a\u0148aj\u00fa dutiny medzi v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi \u010dasticami na zlep\u0161enie hustoty a zn\u00ed\u017eenie p\u00f3rovitosti. Hlin\u00edk sa m\u00f4\u017ee tie\u017e kombinova\u0165 so zirk\u00f3nov\u00fdmi miner\u00e1lnymi surovinami na vytvorenie kompozitov na rezn\u00e9 n\u00e1stroje; po zmie\u0161an\u00ed s magn\u00e9ziou vznik\u00e1 priesvitn\u00fd oxid hlinit\u00fd pou\u017e\u00edvan\u00fd v sod\u00edkov\u00fdch pouli\u010dn\u00fdch lamp\u00e1ch.<\/p>\n<p>Hlin\u00edk sa nach\u00e1dza aj v termo\u010dl\u00e1nkoch, ktor\u00e9 sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa na meranie extr\u00e9mnych tepl\u00f4t prostredn\u00edctvom Seebeckovho efektu. Termo\u010dl\u00e1nok pozost\u00e1va z dvoch kovov\u00fdch dr\u00f4tov spojen\u00fdch dohromady a vystaven\u00fdch extr\u00e9mnej teplote, pri\u010dom jeden dr\u00f4t zost\u00e1va chr\u00e1nen\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165om z oxidu hlinit\u00e9ho; to zabra\u0148uje vzniku elektrick\u00e9ho potenci\u00e1lu, ktor\u00fd by ru\u0161il \u010d\u00edtanie sign\u00e1lov termo\u010dl\u00e1nku. Medzi \u010fal\u0161ie aplik\u00e1cie oxidu hlinit\u00e9ho patr\u00ed v\u00fdroba \u017eiaruvzdorn\u00fdch materi\u00e1lov, br\u00fasnych materi\u00e1lov a le\u0161tiacich procesov, ako aj v\u00fdroba zeolitov a tit\u00e1nov\u00fdch povlakov pou\u017e\u00edvan\u00fdch na pokrytie pigmentov\u00fdch pigmentov.<\/p>\n<h2>Bezpe\u010dnos\u0165<\/h2>\n<p>Oxid hlinit\u00fd mo\u017eno n\u00e1js\u0165 v mnoh\u00fdch aplik\u00e1ci\u00e1ch, od br\u00fasnych materi\u00e1lov a keramiky cez le\u0161tiace zmesi, le\u0161tiace n\u00e1stroje a le\u0161tiace zmesi a le\u0161tiace v\u00fdrobky, le\u0161tiace stroje, le\u0161tiace zmesi a \u017eiaruvzdorn\u00fd materi\u00e1l. Hlin\u00edk zohr\u00e1va neoddelite\u013en\u00fa \u00falohu aj v kovov\u00fdch povlakoch odoln\u00fdch vo\u010di kor\u00f3zii ako povlak na kovov\u00fdch substr\u00e1toch, ako aj v elektronick\u00fdch zariadeniach, ako s\u00fa jednoelektr\u00f3nov\u00e9 tranzistory a supravodiv\u00e9 kvantov\u00e9 interferen\u010dn\u00e9 zariadenia, kde je izola\u010dnou vrstvou medzi krem\u00edkom na zaf\u00edrov\u00fdch substr\u00e1toch pre jednoelektr\u00f3nov\u00e9 tranzistory ako izola\u010dn\u00e1 vrstva medzi vrstvami krem\u00edka pou\u017eit\u00e9ho na zaf\u00edrov\u00fdch substr\u00e1toch obsahuj\u00facich krem\u00edk na zaf\u00edrov\u00fdch substr\u00e1toch na zv\u00fd\u0161enie odolnosti vo\u010di kor\u00f3zii a z\u00e1rove\u0148 p\u00f4sob\u00ed ako izolant v elektronick\u00fdch zariadeniach vyu\u017e\u00edvaj\u00facich elektronick\u00e9 komponenty zostaven\u00e9 na zaf\u00edrov\u00fdch substr\u00e1toch a supravodiv\u00e9 kvantov\u00e9 interferen\u010dn\u00e9 zariadenia.<\/p>\n<p>Na v\u00fdrobu oxidu hlinit\u00e9ho sa rozdrven\u00fd a premyt\u00fd bauxit kombinuje so s\u00f3dou kaustickou, aby sa vytvorila suspenzia, potom sa zahreje na pribli\u017ene 530 \u00b0C, aby sa vytvoril roztok hydroxidu hlinit\u00e9ho, ktor\u00fd sa potom pre\u010derp\u00e1 do zr\u00e1\u017eac\u00edch n\u00e1dr\u017e\u00ed a potom sa spustia reakcie, ktor\u00e9 umo\u017enia rast pevn\u00fdch kry\u0161t\u00e1lov oxidu hlinit\u00e9ho a nakoniec sa z roztoku odstr\u00e1nia, ke\u010f jeho hr\u00fabka dosiahne pr\u00edslu\u0161n\u00fa \u00farove\u0148.<\/p>\n<p>Pracovn\u00edci, ktor\u00ed manipuluj\u00fa s oxidom hlinit\u00fdm, by mali pou\u017e\u00edva\u0165 vhodn\u00e9 osobn\u00e9 ochrann\u00e9 prostriedky vr\u00e1tane okuliarov a rukav\u00edc, aby sa predi\u0161lo nehod\u00e1m alebo zraneniam sp\u00f4soben\u00fdm nespr\u00e1vnou manipul\u00e1ciou s n\u00edm. Mali by tie\u017e vedie\u0165, kde sa nach\u00e1dzaj\u00fa n\u00fadzov\u00e9 zariadenia, ako s\u00fa stanice na um\u00fdvanie o\u010d\u00ed a bezpe\u010dnostn\u00e9 sprchy, ako aj postupy pri rie\u0161en\u00ed \u00fanikov alebo po\u017eiarov.<\/p>\n<p>Akt\u00edvni pracovn\u00edci s hlin\u00edkom by mali udr\u017eiava\u0165 \u010dist\u00e9 a such\u00e9 pracovn\u00e9 prostredie a mali by sa vyh\u00fdba\u0165 vdychovaniu prachov\u00fdch \u010dast\u00edc, ktor\u00e9 by mohli sp\u00f4sobi\u0165 podr\u00e1\u017edenie p\u013e\u00fac a in\u00e9 zdravotn\u00e9 probl\u00e9my vr\u00e1tane bronchit\u00eddy. Vdychovanie oxidu hlinit\u00e9ho predstavuje osobitn\u00e9 riziko, preto\u017ee sa m\u00f4\u017ee dosta\u0165 cez nosn\u00e9 a kr\u010dn\u00e9 kan\u00e1liky a potenci\u00e1lne \u010dasom vies\u0165 k chronickej priemyselnej bronchit\u00edde a p\u013e\u00facnej fibr\u00f3ze.<\/p>\n<p>Vystavenie oxidu hlinit\u00e9ho vo vzduchu m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 podr\u00e1\u017edenie poko\u017eky a dermatit\u00eddu. Preto by si exponovan\u00e9 osoby mali po manipul\u00e1cii s n\u00edm okam\u017eite umy\u0165 ruky a osoby pracuj\u00face s t\u00fdmto materi\u00e1lom by mali nosi\u0165 respir\u00e1tor, aby sa chr\u00e1nili pred vdychovan\u00edm jeho \u010dast\u00edc.<\/p>\n<p>Akt\u00edvny oxid hlinit\u00fd by sa mal skladova\u0165 v uzavret\u00fdch n\u00e1dob\u00e1ch bez vlhkosti, mimo zdrojov vzduchu, ako s\u00fa ventil\u00e1tory a vetracie otvory, a mimo priestorov, v ktor\u00fdch pracuj\u00fa pracovn\u00edci pou\u017e\u00edvaj\u00faci chemik\u00e1lie s podobn\u00fdmi vlastnos\u0165ami, ako s\u00fa kyseliny a z\u00e1sady; nemal by sa skladova\u0165 v bl\u00edzkosti tak\u00fdchto materi\u00e1lov, preto\u017ee by ich mohol absorbova\u0165 a vytv\u00e1ra\u0165 nebezpe\u010dn\u00e9 plyny.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Aluminum oxide (alumina) is an inorganic chemical compound composed of aluminium and oxygen that occurs naturally as corundum or bauxite [&hellip;]<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"site-sidebar-layout":"default","site-content-layout":"","ast-site-content-layout":"","site-content-style":"default","site-sidebar-style":"default","ast-global-header-display":"","ast-banner-title-visibility":"","ast-main-header-display":"","ast-hfb-above-header-display":"","ast-hfb-below-header-display":"","ast-hfb-mobile-header-display":"","site-post-title":"","ast-breadcrumbs-content":"","ast-featured-img":"","footer-sml-layout":"","theme-transparent-header-meta":"","adv-header-id-meta":"","stick-header-meta":"","header-above-stick-meta":"","header-main-stick-meta":"","header-below-stick-meta":"","astra-migrate-meta-layouts":"default","ast-page-background-enabled":"default","ast-page-background-meta":{"desktop":{"background-color":"var(--ast-global-color-4)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-gradient":""},"tablet":{"background-color":"","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-gradient":""},"mobile":{"background-color":"","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-gradient":""}},"ast-content-background-meta":{"desktop":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-gradient":""},"tablet":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-gradient":""},"mobile":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-gradient":""}},"footnotes":""},"categories":[3],"tags":[],"class_list":["post-759","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-knowledge"],"aioseo_notices":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/artehistoria.net\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/759","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/artehistoria.net\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/artehistoria.net\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/artehistoria.net\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/artehistoria.net\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=759"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/artehistoria.net\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/759\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":760,"href":"https:\/\/artehistoria.net\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/759\/revisions\/760"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/artehistoria.net\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=759"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/artehistoria.net\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=759"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/artehistoria.net\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=759"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}